TOLERANCIA FAJČENIA V SPOLOČNOSTI

Autor: Flanely

Z histórie

Prvé psychické účinky pripisovali  fajčeniu ako prví Indiáni, ktorí si šúľali tabakové listy. Domnievali sa, že fajčenie pomáha mysli, dáva silu pri únave, napomáha zvládať strach, či potláča hlad. Fajčenie sa tak stalo súčasťou ich obradných rituálov.

        Do Európy sa tabak dostal vďaka cestovateľovi Kryštofovi Kolumbovi.

Vďačíme teda tomuto neduhu odvážnemu moreplavcovi, ktorý k nám okrem tabaku priniesol aj kávu, či zemiaky, kukuricu, korenie a iné plodiny bez ktorých si pestrosť v našej kuchyni nedokážeme ani predstaviť? 

Preto mu snáď tento „malý“ prešľap odpustíme, hoci ročne na následky z fajčenia umiera 650 000 ľudí.

Fajčenie a dostupnosť

Fajčenie zaraďujeme medzi najčastejšie toxikománie. Ako legálnu drogu ju možno ľahko získať a v spoločnosti je často žiadaná a obľúbená, najmä ako „príloha“ k alkoholu. Za cieľom uvoľnenia ju vyhľadávajú najmä mladí ľudia, ktorí často nespĺňajú základné kritérium plnoletosti.

         Hoci ich predaj je osobám mladším ako 18 rokov vyslovene zakázaný, predavač v staničnej večierke len pokrčí ramenami so slovami, že zákazník si ich aj tak kúpi vo vedľajšom stánku, alebo o to poprosí staršieho kamaráta či brata. Smutnou pravdou býva aj fakt, že často sami rodičia svojim ratolestiam túto neresť dožičia, a k svojim cigaretám do nákupného košíka priložia krabičku aj pre svoje deti, však veď aj tak si ich kúpia, napokon vynesený kôš, či uprataná izba po dlhom čase,  je nadľudský výkon ktorý si žiada „adekvátnu“ odmenu.

Fajčíme všetci!

Či sa nám to páči alebo nie fajčíme od narodenia až po smrteľnú posteľ. Nech už sa akokoľvek snažíme cigaretovému dymu vyhnúť, môžeme precestovať celý svet, vždy sa nájde fajčiar ktorý nám toto úsilie prekazí.

        Fajčiar sa nikdy neobzerá či niekto práve vedľa neho nestojí, že neďaleko v piesku sa hrajú malé deti, starký ktorý starostlivo vedie vnúčika za ruku ukazujúc mu lietadlo, ktoré takmer nevidí keď mu s cigaretou v ruke šermuje pred očami v snahe poukázať na hýbajúcu sa vec, ktorá sa okrem nebeských oblakov stráca aj v oblaku cigaretového dymu....

        Najbezohľadnejším človekom je práve fajčiar, aj keď sa nám jeho správanie zdá neobyčajne taktné, keď sa na autobusovej zastávke ustúpi o pár metrov ďalej pred tehotnou ženou, či matkou s kočíkom, no práve vydýchnutý cigaretový oblak pristane pod ich nosom rovnako, ako keby stáli vedľa neho. A preto keď sa v poradni pýtajú nastávajúcich mamičiek, či naozaj nefajčia, by sme sa mali zamyslieť. Napokon aj „zdravá“ prechádzka v parku, za účelom relaxu a zdravia nás niekedy stojí poriadku dávku cigaretového smogu, najmä ak naši priatelia ktorí prepadli tejto vášni nikdy neobetujú čas strávený so svojou cigaretou, pred časom stráveným pre nás, hoci sme sa nevideli dlhú dobu...alebo priateľský pozdrav suseda, ktorý nastupuje do auta už s cigaretou neveští nič dobré, najmä ak máme po ňom nastúpiť do výťahu o rozlohe 1x1 meter plného dymu. Určite to každý z nás aspoň jeden krát zažil! A preto otázka kde sme sa fajčiť naučili ani nepotrebuje konkrétnu odpoveď, stretávame sa s ňou na každom kroku a hlavne v miestach kde je dostatok ľudí a alkoholu.

Vedecký objav súčasnosti

Podľa najnovších zistení prináša fajčenie aj pozitívne výsledky. Určite vám lekár nepredpíše na recept cigarety, ale podľa vedeckých štúdii, práve fajčiari majú znížené riziko operácie kolenného kĺbu, nakoľko nikotín v tele má ochranné účinky pred osteoporózou. Predchádza vzniku Parkinsonovej choroby, znižuje riziko obezity a to pod vplyvom zmien chuťových buniek, následkom ktorých je potláčaná chuť do jedla a tiež rýchlejšie sa spaľujú kalórie v tele a zrýchľuje metabolizmus.

        Fajčenie tiež odstraňuje stres. Mali by sme teda dať prednosť tabaku pred predpísaným liekom? Budú v budúcnosti v reštauráciách na stoloch popolníky v čase obedovej špičky? Ťažko povedať. Či už sa staneme aktívnymi alebo pasívnymi fajčiarmi je v individualite každého z nás. Napokon staré príslovie hovorí: „Čo nás nezabije, to nás posilní.“