AKO ZMENIŤ SVOJ ŽIVOT
Autor: Flanely
Prečo nie sme šťastní?
Už sa nám stalo, že pri rutinnom počúvaní raňajších správ v začínajúcom zábehu dňa, si náhle uvedomíme, že sme niečo nestihli, čo sme chceli dosiahnuť, že nemáme dom, záhradu alebo aspoň psa... A pritom sused oproti našich dverí už vymenil druhé auto, má hypotéku a o dve ulice ďalej sa mu rozrastá dom, pričom zo „spoľahlivých zdrojov“ už vieme, že práve zaobstaral letenky na first limit do Egypta, aby potešil manželku a dospievajúcu dcéru, čo nám odrazu pripomína, že treba opraviť dieru v stane v pivnici u rodičov, alebo zakúpiť deťom nové botasky, či skontrolovať bicykle, alebo urobiť menšie zmeny v jedálnom lístku, nakoľko nám náklady za antibiotiká v chrípkovej vlne, urobili menšiu nerovnováhu v rozpočte.
Osloboďme sa
Neuvedomujeme si, že cesta k úspechu musí začať v porozumení. Dávať si ciele, ktoré sú splniteľné a v rámci našich schopností mať reálne ambície.
Osloboďme sa od vtieravých myšlienok, ktoré nás ovplyvňujú v riešení akútnych požiadaviek na domácnosť, prestaňme obviňovať seba samých, že nedokážeme zúžitkovať to, čím nás kŕmia reklamy uprostred sledovaného programu. Nestávajme sa obeťami trhov, otrokmi svojej domácnosti, či prostriedkami cudzích plánov zrodených v iných hlavách.
Naučme sa
Robme to čo naozaj chceme robiť. Podnikajme výlety uprostred sychravého dňa, vyhnime sa nezmyselným nákupom deň pred Vianocami, či Veľkou nocou, pretože tak to robia všetci. Nelámme si hlavu nad úvahami našich susedov, že na štedrom stole nám budú chýbať opekance s makom, pretože v čase nákupov neboli napísané na papieriku ako chýbajúci element!
Aj keď na stole nebudú „dôležité“ chody, ako napríklad kapustnica, ktorá nám v dôsledku hniloby exla v sude a zistili sme to deň pred štedrým dňom, Ježiško k nám napriek tomu zavíta a úsmev na tvárach našich detí nebude kyslí ako sama legendárna polievka, ktorú si varili už naši predkovia...
Bezdomovec pri smetnom koši by bol vďačný za kus pokazenej klobásy, za trochu nedopitej vodky vo fľaši, alebo nedofajčený ohorok. Rovnako partneri túžiaci po bábätku, či matka smútiaca nad prázdnym kočíkom, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, chorí so smrťou na jazyku, čo tí by dali za obyčajní deň, za uvrieskané deti, za teplé jedlo, či bežnú nedeľu na konci týždňa.
Vážme si prítomnosť aj dôležitosť diery na pančuche, neskáčme do rýchlika s názvom Deň, ale skúsme kráčať pokojne vedľa koľajníc, ktoré nás skôr či neskôr dovedú k cieľu. Možno popri dlhej ceste stretneme niekoho dôležitého a spestríme svoj život o zaujímavý príbeh, ktorého môžeme byť súčasťou. Nevzdávajme sa keď niečo nevyjde podľa našich predstáv, možno na nás vďaka tomu čaká niečo lepšie.
Zhrnutie
Keď začneme robiť to čo nás baví, s najväčšou pravdepodobnosťou otvoríme dvere našej tvorivosti a budeme šťastní. Nenechajme sa ovplyvňovať názormi iných, ktorých predstavy o našej existencii sú zjavne iné. Buďme sami sebou, jedine tak môžeme prežiť plnohodnotný život. Prijmime seba samých takých akí sme, a ak sa chceme zmeniť, tak to urobme, aj napriek tomu že okoliu sa bude naše „nové ja“ zdať čudné, ale nik iný nebude za nás žiť náš vlastný život, nevezme naše kríže na svoje plecia, nič z toho sa nestane!
Verte alebo nie, z ohovárania ešte nikomu nevyrástol chlieb na balkóne, ani nezhrubla peňaženka. Začnime žiť prítomnosť krajšie, lepšie, farebnejšie. To čo bolo nezmeníme, to čo bude áno, ale musíme začať hneď, pretože aj zajtra bude teraz!